recenzia CD

Názov jeho najnovšieho albumu „Domček z kariet“ je pre mňa metaforou krehkosti, čara okamihu i poznania, že láska je vlastne hrou. 

Najnovšie CD Kataríny Koščovej „Krehkosť“ je krehké ako porcelán. Pri náraze na ucho sa môže celkom ľahko rozbiť. 

Šíře pojmu židovská hudba je tak velká, že každý si pod tím představí něco jiného. Já se snažil vycházet z místní, středoevropské tradice. David je ovlivněný sefardskou nebo orientální melodikou...

Obrázok na čiernom obale albumu Homunkulus i na samotnom cédečku mi pripomína zatmenie mesiaca alebo znázornenie kolobehu života s temnotou na pozadí. 

Záver letných prázdnin priniesol siedmy štúdiový album Hudby z Marsu, veselej partie z Trnavy, ktorá už takmer tridsať rokov vie na koncertoch energicky roztancovať publikum svojimi insitne optimistickými jasavými skákačkami. 

Na rozdiel od prevažne pokojného albumu „Polo My“, ktorý vtedy kapela označila za „umelecko-obrazotvorné nekompromisne emotívne hudobné vyjadrenie pseudointelektuálnych avantgardých textov“  je „Breviár“ pestrejší aj farebnejší. 

The BladderStones s ľahkosťou miešajú bluesové, jazzové i artrockové prvky a tvoria povzbudzujúci a inšpiratívny hudobný kokteil. 

Ťažko hovoriť o jazze, world music, ambiente či vážnej hudbe. Je tam všetko posplietané do nesmierne sugestívneho prepletenca. Je to melodické a zvukomalebné predstavenie. 

Prudko otočil k syntetizátoru a hlasovému modulátoru, a odklonil sa tak od pravoverného obrazu folkáča s gitarou. 

Chcel vypovedať tie isté myšlienky, ktoré mal ako sotva tridsaťročný, z pohľadu jeho osemdesiat ročného ja. Za mňa osobne sa mu to nepodarilo, moje pochopenie sa nezmenilo.