Nemožno povedať, že by kapela výrazne posúvala hranice svojho žánru, no hutný sound a zmysel pre precízne aranžovanie aj drobných detailov a vsuviek robí album znejúci skôr súčasne ako retro.
Hudba Už jsme doma možno už nie je taká objavná a doslova nešokuje ako pred tridsiatimi rokmi, stále má ale po celom svete, a to doslova, svojich poslucháčov a dostala sa do kategórie V.S.O.P.
Všetkých šestnásť troj až štvorminútových skladieb má drajv a napätie, takže sa do konca nenudíte. Stačí si pustiť prvú, surovú Silver, a je jasné o čom to bude.
Mukatado na to má a skôr by mali svoje pesničky sochať metódou skulptúry (odoberať zo základnej masy), než ako plastiky, kde sa hmota pridáva, pricapkáva na jadro a človek niekedy nevie, kedy je to konečne práve ono.
Nie je to jazz, nie je to ambient, moderná vážna hudba, ani čistá elektronika. No v každom prípade je to hudba súčasná, ovplyvnená stavom duše, možno pohľadom zúčastnených na svet.
