Aktualita

Takzvaná keltská hudba, alebo tiež „hudba z vykopávok“ je tradičná hudba potomkov Keltov, národov spájaných s Keltmi a keltskou históriou. Tento hudobný žáner sa na svetovej hudobnej scéne uviedol v polovici 60-tych rokov 20. storočia a jeho modifikácie a modernizácie prepojené na všetky možné súčasné hudobné žánre úspešne zotrvávajú do dnešných čias.

Rok 1974 bol pre pripravované megaturné štvorice Crosby, Stills, Nash & Young celkom dobrý dátum. Stále ešte doznievala eufória z prelomových dvoch albumov, eponymného Crosby, Stills and Nash (1969) a Deja Vu (1970), kde sa im podarilo namiešať fascinujúcu  zmes folkrocku a prekvapivých vokálnych harmónií, s ktorou dokázali vypredávať nielen koncertné haly, ale aj štadióny.

Croatian Festival of Popular Music Split is a massive music project which requires about 300 000 Euros per year, so logically there are some people who are asking if the money provided really brings wanted results. But, even though there are many complaints that the Festival is losing its musical identity...

• nar. 1972, v Bratislave
• spoluzakladal bratislavský U.Club, festival Wilsonic a nedávno nový showcaseový festival Waves Bratislava
• stále aktívny DJ, jeden z prvých, ktorí to na Slovensku skúsili s elektronickou hudbou v časoch, keď diskotékar bol iba bezmennou súčasťou personálu, podobne ako barmani, prevádzkar...
• pôsobil v Rádiu Ragtime, v súčasnosti má už niekoľko rokov program Wilsonic_FM, kde uvádza novú, prevažne elektronickú hudbu z celého sveta.

Spoločná slovensko-česká predstava o tom, ako by mal náš domáci šansón - to „trojminútové spievané divadlo“ - vyzerať a ako by sa s ním mal popasovať spevák, je už ustálená. A vyzerá to, že Čechom sa rokmi do tej dobre ufixovanej predstavy nenápadne vmiesil aj exotický slovenský akcent. Celkom bez problémov si prisvojili Hegerovú, Müllera, Kirschner aj Szidi Tobias. Zaujímavé, že opačne to nefunguje. Na nejaký obľúbený slovenský šansón spievaný s mocným českým prízvukom si nespomínam.

Keby sme na spevákoch hľadali, čo ktorého charakterizuje, u Simy by to bola asi jej prirodzenosť, s ktorou pláva proti prúdu.

Niektorí hudobníci ako napríklad Bob Dylan môžu iba sedieť a spievať, pritom dokážu bezprostredne osloviť svoje okolie. Človek nemusí o tom, prečo je to tak, ani veľa premýšľať a uvedomí si neodškriepiteľnú skutočnosť. Hudba je silná tak, ako tí, čo ju tvoria. Takáto hudba aj po desaťročiach potvrdzuje svoje kvality. Dokáže baviť, a čo je dôležitejšie, neraz znova príjemne prekvapiť.

Festival Viva Musica! sa aj v tomto roku niesol v preň typickom duchu: v kvalitnom marketingu zabalený, obsahovo širokospektrálny, plánovito nonkonformný, a decentne komerčný.

Záujem o blues pretrváva aj na území bývalého Čekoslovenska a umelci a skupiny, ktorí začínali v tomto žánri mu väčšinou zostávajú verní.

Borisa Čellára pozná doteraz väčšinou jazzové publikum ako tradične orientovaného gitaristu. Boris, ako každý dobrý hudobník, však o svojej produkcii premýšľa, vyvíja sa a podstupuje vzrušujúce výpravy aj do nových hudobných vôd. Tie staré má však stále dobre zmapované.