NP archív

HuRyTan má pre Vás pripravené vždy plné priehrštia hudby rytmu a tanca… Teda aspoň mával. Vokálno-inštrumentálne kombo HuRyTan patrilo na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia k frekventovaným kapelám na plesoch, svadbách a zábavách v Devínskej Novej Vsi a okolí. 

Majiteľ pivovaru ERB v Banskej Štiavnici Edo Rada si urobil, ako sám na pódiu povedal,  radosť a pozval do svojho Divadla ERB na jediný koncert na Slovensku legendárnu formáciu Jazz Q Martina Kratochvíla. Ako veľký fanúšik tejto hudby v sedemdesiatych rokoch minulého storočia neváhal. Tento ťah mu vyšiel a odmenou mu za to bola plná sála spokojných fanúšikov.

Crafter dnes pre mňa nie je neznáma značka, jednu mám doma a preto túto gitarku beriem do ruky so zvedavosťou, aké nástroje produkuje pán Hyukwon Park vo svojej kórejskej továrni dnes. Tvar Grand auditorium je ten, ktorý aj ja mierne preferujem, rovnako ako smrek Sitka (pochádzajúci z lesov na západnom kanadskom pobreží). Skusmo počítam letokruhy na vrchnej doske. Prichádzam k číslu okolo 150. Minimálne toľko rokov rástol tento smrek, ktorý dnes rezonuje v mojich rukách pretvorený na gitaru.

"Koljata maminčuču, hejsasa hučubuču, hopsasa vikontrasa, štindirindi  dana." Fascinovali ma tie slová už ako decko, zdali sa mi veľmi smiešne. Vikontrasa, chápeš? Aj dnes mám povznesenú náladu, keď ju v dobrom rozmare spievam nášmu psovi, dúfajúc, že pri jeho záľube obhrýzať knihy zo spodnej police, porozumie absolútnej básni, či reči svojich dávnych predkov. Neviem, díva sa na mňa pri tom tak čudne.

Nespornou PREDNOSŤOU Zdenky PREDNEJ (okrem iných viditeľných PREDNOSTÍ) je celkom počuteľne jej PREDNES. Jej PREDNEDÁVNOM výjduvší album Amulet potvrdzuje to, čím nás zaujala už ako superstáristka. Deväť trekov plus dva bónusy tvoria dielko, ktoré štartuje Jesennou Bosanovou v retrostrihu s dramatickými sláčikmi a poprdkávajúcimi dychmi a človeku sa nevdojak vybaví atmosféra starých bondoviek.

Keď som cirka pred rokom dostala štvorpesničkový promodisk dua, ktoré si hovorí Bloom, bola som zvedavá ako po prvej kapitole detektívky, ako sa to ďalej vyvinie. No a keďže vývoj nezastavíš, je tu plnohodnotný  jedenásťpesničkový album s lesným bookletom, hosťujúcimi sidemanmi, jednotiacou koncepciou a hlavne s porciou neopočúvanej hudby plnej prekvapivých zvratov.

Je myslím odvážne, ak ktosi píše piesne s religióznou tematikou, či hoc len religióznym podtextom. Táto práca si žiada totiž nemalý grif a „gebír“. Prečo? Veď autorov takto píšucich je mnoho (poviete si). Veď hej, je ich dosť, no málokto z nich dokáže neskĺzať ku (hoc isto nechcenému) gýču. Jedným z tých, ktorým sa dielo darí je Slávek Klecandr, pesničkár a „tata predstavený“ kapely Oboroh. S jeho tvorbou sa stretávam po prvý krát.

Časy spontánnej reflexie života, chleba nášho každodenného, cez jazzovú hudbu sú, zdá sa, preč. V jazzových muzikantských komunitách dnes hudba vzniká skôr na princípe vyznávania jazzového dedičstva, než reflektovania aktuálneho pulzu života.

Ani neviem, kedy naposledy som sa z recenzentských dôvodov vracal k nejakému cédečku tak často ako k tomuto. Opakovane som si ho prehrával a pokúšal som sa zistiť, čo si mám (alebo chcem) o ňom vlastne myslieť. Na prvý pohľad a posluch bolo všetko tak, ako má byť – pôsobivá grafická podoba digipaku aj bookletu, skvelý, plastický zvuk nahrávky , nevtieravé pesničky, zľahka plynúce texty. 

Hudobník, podnikateľ, filmár, Martin Kratochvíl znovu obnovil svoju starú formáciu Jazz Q, natočil album a vydal sa na turné oslavovať 50 rokov od založenia tejto legendy československého jazzrocku. V dobe zákazov a cenzúry, bol „jazzrock“, ako sme tento žáner u nás pomenovali, fenoménom a ostrovom slobody. Inštrumentálna hudba bola pre boľševika neškodná, našťastie v nej nevedel vyčítať prvky slobody vanúce zo Západu.